The slut & the falcon {Everyone plays.} VI.

3. května 2015 v 21:48 | Baj. |  The slut & the falcon {Everyone plays.}
title: The slut & the falcon {Everyone plays.}
by: Baj.
part: Stalker menom Alya


MAJSTRAKYYY!

"Som doma!" Dvere sa za ňou poľahky zatvorili a hneď sa načiahla za západkou dvier a zamkla. Pravidlo číslo jedna ich domácnosti, na noc sa zamyká.
Z nôh si skopla poľahky topánky a ešte predtým, ako podišla chodbou do obývačky a ukázala sa svojmu otcovi, živá a zdravá, bruškom palca si inštinktívne prešla po hrane spodnej pery a zotrela rozmazaný balzam z pier. Mysľou bola bez debaty stále pár sekúnd dozadu pri ich vášnivej rozlúčke s Jamiem, keď ju po ich dnešnom jubilejnom desiatom stretnutí (juchú!) priviezol domov. Ako vždy.
Bozkával sa tak kurevsky božsky. Nevedela, či to bol len jej subjektívny pocit, pretože vážne neovládala zručnosti dallaského materiálu, ale už len kvôli tým bozkom na rozlúčku mu dovoľovala, aby zakaždým počkal, kým zájde dnu do domu a bude si istý, že dorazila v bezpečí. Ach, tá bezpečná zasľúbená Amerika!
Sústredene si v hlave urovnala myšlienky a ešte raz si zrekapitulovala dnešnú verziu jej výhovorky, prečo mešká.
Zápcha v meste.
Vybrakované trafiky, kvôli čomu musela chodiť od jednej k druhej, aby otcovi mohla priniesť jeden z jeho obľúbených výtlačkov ako vždy.
Zdržanie v práci.
Skúška s kapelou.
Mireyi umrela rybička. Hoci žiadnu nemala...
Každým dňom čoraz úspešnejšie zatĺkala jej schôdzky s Jamiem, aby zachovala mier na zemi. Jej otec mal stále na pôde ich domu zbraň, tak vlastnú, tak služobnú. Mohol by si dokonca vyberať, ktorou by odstrelil gule každému potencionálnemu nápadníkovi svojej jedinej dcéry. Od smrti jej mamy šlo všetko dole vodou. A to doslova. Ženský hlas sa z ich domácnosti vytratil a Alya už dávno kapitulovala nad jeho dominantnou povahou najmenej vojenského generála.
"Je neskoro," ozvalo sa od kresla priamo pred televízorom a ona opatrne vykukla spoza rohu. Zarazilo ju, že otec nehybne sedí na svojom najobľúbenejšom mieste v dome, stále neprezlečený v uniforme. Zvraštila obočie.
"Ostala som po práci na besedu."
"Jedla si?" To bola otcova špecialita, čo sa otázok týkalo.
"Nie," pokrútila hlavou. Ako na zavolanie jej zaškvŕkalo v bruchu.
"V chladničke je ešte nejaké tofu. Bol som na nákup. Myslel som na teba a kúpil ti brusnice na lievance, ako to máš rada."
"Páni, oci, povýšili ťa?" pousmiala sa odmerane. Nie často mu dávala dôvody, aby na ňu aj myslel a cítil, že by si zaslúžila istý revanš za prejav dobrého správania.
"Idem do nočnej, takže si raňajky robíš sama. Dúfal som, že ak si budeš robiť lievance, necháš trochu aj mne," pohmýril sa na mieste úsmevne a pozrel na ňu.
"Nechám ti porciu na stole, ako vždy," sklopila zrak a poslušne prikývla. Lievance vôbec neboli zlý nápad ani zďaleka! Dokonca sa čudovala, že niečo také originálne dokázalo jej otca aj napadnúť. Kuchyňa v jeho podaní sa skladala z pravidelnej kombinácie pizze, pizze a tacos. "Idem do izby."
"Nie, nie," zastavil ju jeho nesúhlasný hlas. "Poď sem ešte na chvíľku." Načiahol sa po diaľkové ovládanie televízora a nečakane ho vypol. Nasucho preglgla. Zasvieti si k jej krížovému výsluchu aj lampičku, aby lepšie videl, ako sa jej od klamstva rozširujú zreničky?
"V poslednej dobe chodíš domov neskoro často. Nechceš mi niečo povedať?"
Mlčky zmeravela a snažila sa nenechať zlomiť otcovým pevným pohľadom vyjednávača pri policajných zásahoch. Bolo to psycho, keď na ňu nevedomky používal praktiky z práce. Choroba z povolania.
"To tou novou prácou," odvetila vyrovnane a dávala si sakra pozor, aby jej tón hlasu nepresvedčivo neskĺzol k mrmlaniu. "Je tam o dosť pohyblivejšia pracovná doba."
"Všimol som si."
"Ale baví ma to!" ohradila sa na svoju obranu. Neveril jej. "Nerobí mi problém ostať niekedy dlhšie." Kto by neodolal stráviť s Jamiem aspoň tú cestu domov ako jediná chvíľa, kedy ho v tom zhone všedných dní amerických občanov uvidí?
"Stoj si ale za tým, začo ti platia," ozvala sa v ňom jeho poučná stránka. "Alya, ja," nadýchol sa pre ďalšiu dávku kyslíka, lebo veruže ho aj bude potrebovať a tak isto aj odvahy. "premýšľal som a keby si si to rozmyslela, ešte stále by si si sa mohla uchádzať o to miesto na vysokej a-"
"Oci, prosím ťa, o tomto sme sa už hádali snáď tisíc krát," schladila ho. Tu nebolo čo riešiť. Ona sa jednoducho do vysokoškolských radov nehodila. Netúžila zažiť a okúsiť nástrahy college života.
"Požiadal by som si o príspevok z fondu, ak by si ostala tu, niekde, zvládli by sme to," nenechal sa odradiť dcériným nezáujmom o tom čo i len diskutovať.
"Ale ja som šťastná takto."
"Bez budúcnosti?"
"Radšej ako v zlatej klietke," odvrátila od neho zrak a na znak, že ich debatu pokladá za ukončenú, sa od neho pohla smerom k schodisku.
"Mama by bola na teba taká pyšná pri promóciách."
"Ale mama tu už s nami nie je. Dobrú."
Vyštverala sa schodmi až na prah svojej izby, kde zastala. Nikdy si neuvedomila, ako strašne všade okolo nej ako keby zastal čas. Frustrovalo ju to. Keď ale začula, ako televízor opätovne beží, prešli ju všetky melancholické chúťky a zvalila sa rovno na posteľ. Ľahla si na brucho a nohy vyšvihla do vzduchu. Zaťatou dlaňou si podoprela bradu a bezmyšlienkovite hľadela mlčky von oknom. Ona a vysoká? V žiadnom prípade.
Vedela, že váhavo chvíľku pred odchodom z domu stojí za jej dverami a rieši dilemu, či zaklopať a vojsť. Ona ale nereagovala. Dverám bola otočená chrbtom a tvárila sa, že je až príliš zahĺbená do svojich myšlienok, aby ho pozvala dnu. Nakoniec si vzdychol a zbehol dole schodmi na prízemie, zavrel za sebou vchodové dvere na dome. Počkala, kým naštartovaný motor auta zmizne na konci ulice a prekotúľala sa krížom postele po odhodený mobil.
6:48 p.m. Alya
Vzduch je čistý.
Prerušil hru, ktorú mal v zápale trávenia ďalšieho nudného večera bez Alye spustenú a okamžite sa rukou načiahol k mobilu položenému na kraji konferenčného stolíka. Roztvoril najnovšiu prijatú správu a pousmial sa. Spása nemohla prísť vo viac vhodnejší okamih!
Kurzorom bezradne stál na začiatku prázdneho riadku odpovede na Alyin vyslaný SOS signál a už tretí krát celú správu premazal. Vedel, že na odpoveď netrpezlivo čaká. Rozhodol sa ale podeliť sa s ňou o svoju odpoveď osobne a zamkol obrazovku mobilu. Ak si švihne, stihne ju ešte aj svojím zazvonením na ich dverách potešiť a nechrstne mu vedro ľadovej vody do tváre hneď na začiatku, lebo si dáva načas a ona nemieni stráviť polku života čakaním na Godota, čiže kedy o ňu uráčene prejaví záujem.
Neposedne sa hmýrila na posteli a kútikom oka neustále zabiehala k odomykaniu obrazovky a kontrolovala, či jej nebliká nová správa. Ale zakaždým od seba mobil len sklamane odsunula a ďalej sa tvárila, že vôbec na žiadnu odpoveď nečaká a čítanie knihy je jej prednejšie a zábavnejšie. Nakoniec, bol to jeho život. Možno si nechcel pokaziť večer tým, že sa mu zavesí na krk a bude mu brnkať na nervy, ako to zakaždým aj pri ich pokusoch tráviť spolu čas dopadlo.
Dovoľovala si na neho viacej ako dokonca na svojich najbližších. Nikdy by sa neodvážila nechať svoju iróniu zájsť tak ďaleko hoci ani pri Mireyi. Tá by sa nato pravdepodobne po druhej poznámke urazila. Poznali sa celé roky, veľmi dobre vedela, ako by to teda dopadlo. Ale s Jamiem to bolo iné. No zakaždým, keď sa videli, pritom rovnaké. Sarkastické. Možno práve to bol dôvod, prečo si vôbec pri ňom nedávala na jazyk v tom rečníckom zmysle. Nepoznala ho. On nepoznal stále ju, ona jeho. Väčšinu ľudí, ktorá tvorila jej najužší okruh blízkych, poznala drvivú väčšinu svojho života alebo od narodenia. Bola to otrava. Jamie bol ale dobrodružstvo. Bolo k tomu obdivuhodné sledovať, koľko toho znesie jeho ego.
"Jamie," zafňukala s pohľadom znovu prilepeným na prázdnom displeji mobilu, čo sa upozornení týkalo, a hľadela neprítomne na svoje pozadie zamknutej plochy. Takto na fotkách vyzeral Dallas celkom prívetivo a pekne. Potom ste do neho vstúpili.
Hlavu porazenecky sklonila k prikrývke postele a trucovito zakopala vo vzduchu nohami. Prekliaty chlap.
Čo to robíš?
Čo to, kurva, robíš?
Čo to robí on s tebou?
Nevedela. Teda, vedela až príliš dobre, ale nechcela veci zakríknuť. Stále to medzi nimi dvoma bolo príliš živelné, aby prešla k cukríkovým romantickým teóriám nekonečnej horúcej lásky a podobne. Aj keď jej Jamie toho jednorožca na dúhe sľúbil už dávnejšie. A potom jej v hlave skrsol nápad.
Načiahla sa chmatne po svoj notebook zo stolíka a rezko ho naštartovala. Nedočkavo klepkala v pravidelnom rytme nechtami o jeho plastový dizajn rámu klávesnice a čakala, kedy sa božie mlyny dotočia a konečne prejaví aspoň nejaký náznak oživovania. Nakoniec sa dočkala a už si razila zopár kliknutiami cestu k internetovému prehliadavaču. Vážne neverila, že sa fakt chystá urobiť to, o čo sa to tu fakt pokúšala. Nakoniec sa postavila kurzorom do vyhľadávačika a po miernom počiatočnom zaváhaní naťukala heslo jamie benn dallas stars. Oči jej až zažiarili, keď sa pomedzi články s hlavičkou titulky s jeho menom predierali výsledky z vyhľadávania medzi obrázkami a ani túto kategóriu určite dnes neopomenie presnoriť. Bola úchyl? Dosť pravdepodobne.
Scrollovala článkami plnými Jamieho štatistík v lige za celú kariéru a rozhodne neskrývala rozhorčenie. Vôbec tým značkám nerozumela a ani nechcela. Jediné, čo rozoznávala, bol počet gólov, ktorý, aj podľa nej, absolútneho hokejového analfabeta, znel dosť presvedčivo.
"Mám to ja ale šikovného muža," zamľaskala unesene, keď sa dostala až na okraj stránky s alternatívnymi podobnými možnosťami vyhľadávania, čo sa Jamieho týkalo, a musela sa rozosmiať nad tým, ako často očividne ľudia googlili výšku jeho platu.
Nič jej hovoriace prázdne čísla štatistík ju onedlho omrzeli a mala pocit, že aj tak každý jeden článok píše o tom istom. Vyhla sa radšej tým na športových portáloch o kríze dallaského mužstva, aby si nepokazila náladu a neostala len rozrušená z Jamieho rozrušenia a dôvodov z neho prameniacich. Presunula sa radšej k, ženského oka, obľúbenejšej formy vyhľadávania a bruškom prsta zasnene kĺzala touchpadom notebooku a okom mihala po množstve Jamieho fotiek zo zápasov pri jeho mene. Kapitánske "C" mu omnoho viac na hrudi slušalo ako všetky "A" na svete a fľaky od omáčky, keď spolu náhodou obedovali. Zadívala sa na zábery zo zápasov, keď sústredene niekam na zábere hľadí pred seba a rotuje okolo mantinelov ihriska. Rozzúrene sa naťahuje zaťatou päsťou za sánkou súpera a drží ich okolo krku, keď sa náhodou dostane do roztržky v snahe chrániť si tak svoju, tak kožu svojich spoluhráčov. Samozrejme, že jej to prišlo sexi.
"Whoa," zavzdychala, keď skoro prebehla nečujne okolo záberu z pozápasových interview v kabíne a Jamie sa práve na fotke nadychoval, aby sa mohol o svoje dojmy z otázok neodbytných novinárov nahromadených v hrči okolo neho a jeho lavičky, s nimi podeliť. Až si musela horúce líca schladiť preplesknutím studenými dlaňami. Línie jeho vypracovanej hrude. Potetovaných "rukávov", ktoré ešte nemala tú česť si dôkladne prehliadnuť zblízka aj naživo. Pohľad očí, v ktorých sa ona osobne roztápala. Až ju v gaťkách zasvrbelo.
"Ty píčo," zavzdychala, keď sa pomedzi obrázky výlučne Jamieho začali predierať aj zatúlané detaily na oslňujúci úsmev Tylera Seguina a zopár krát jej to jednoducho nedalo, postavila sa myškou na fotku, kde sa tí dvaja práve bohvieprečo smiali a jednoducho sa kochala. Inštinktívne začala obhrýzať zips na mikine, ktorú si cez seba narýchlo prehodila a pokračovala s pôžitkom ďalej, až jej chúťky a túžby boli naplnené a dnešný prieskum zaznamenal význam. Znovu a zase sa jednoducho presvedčila, že ju Jamie kurevsky priťahuje a keď ho najbližšie bude bozkávať, určite jej to nedá a bruškami prstov nevinne aspoň na chvíľku zablúdi nižšie od lemu jeho trička. Keď ju mohol ošahávať on, prečo ona nie jeho?! Zvlášť po tomto mimoriadne senzitívnom zážitku, ktorý jej Google poskytol. Ako na zavolanie jej zavibroval mobil.
"Pozri z okna," nedal jej ani tú najmenšiu šancu zaplaviť ho sarkastickými výčitkami o jeho ignorantstve a v jej ponímaní nijako nepovšimnutej správy, ktorú mu už pred dobrou dobou poslala.
"Uh?" začudovala sa, no to už sa dávno poslušne štverala na nohy a vykukla z okna. S mobilom prilepenom na uchu si navzájom zakývali.
"Jamie!" zvískla, no príliš hlasito pre reproduktor, až sa Jamie od mobilu odtiahol. Stál pod jej oknom, šiltovka stiahnutá hlboko do čela a motor na aute stále bežal.
"Obleč sa," neskladal ani potom, ako na seba hľadeli a kľudne si to mohli povedať aj bez vydobytkov modernej doby. V dlani si nedočkavo poťažkal kľúčiky od auta.
"Kam ideme?" neskrývala radosť a nadšenie z toho, že ju takto zastihol nepripravenú. No tú ignoráciu mu neodpustí. Mohol aspoň smajlíka odpísať.
"Jednoducho si pohni," odbil ju a žiarivo sa na ňu usmial. Ajsdfghjkl, presne ako na tých fotkách, pri ktorých tu pred chvíľkou vlhla ako malá pubertiačka.
Tak ako sa prudko z okna vyklonila, tak rýchlo jej v ňom zrazu nebolo. Jamie sa sám pre seba pobavene zasmial a vypol hovor. Nemal síce ani šajnu, kam pôjdu, ale keď je vzduch čistý, prečo to jednoducho nevyužiť? Plus, Alya bola jedna z tých, ktoré, čo sa chystania týkalo, boli expresne rýchle a dlho sa v jej izbe nesvietilo. K tomu nevyzerala nejako príliš nahnevane, že ju takto neohlásene prepadol, pričom mu ani oficiálne neukázala, kde presne býva. Bola to jeho slobodná vôľa, že nikdy nezvrtol auto von z ich ulice skôr, než sa za ňou zatvorili dvere na bledomodrom dome. A aj keby, nebolo by také ťažké uhádnuť vďaka skateboardu pohodenom na trávniku pred vchodom.
"Dlho sme sa nevideli," podišiel k nej, keď mu bola stále otočená chrbtom so zväzkom kľúčov v snahe zamknúť po sebe dom. Na stole v kuchyni nechala lístoček pre každý prípad, že si odbehla pre peniaze za víkendové vystúpenie s kapelou.
"Sekundu," pchala kľúčik do zámky snáď už na tretí krát a konečne vbehol. Pár otočení v zámke a bolo hotovo.
"Mhm," vzal jej dlaň do tej svojej a nedočkavo ju potiahol preč od dverí k autu. "Poď, lebo budem zlý."
"Ale," zaškerila sa. "Postavíš ma na ľad?"
"Napríklad," oblizol si lačne pery, keď si svojim ctižiadostivým pohľadom kradol celú jej pozornosť. Zastonala a počkala si so svojimi zámermi v hlave na vhodnú príležitosť, kým otvorí dvere na strane vodiča a šiltovku hodí na sedadlo. Dlaňou mu našmátrala pás a jemnú bavlnenú látku trička zovrela medzi prstami. Prinútila ho otočiť sa naspäť k nej ešte skôr, ako nastúpia a on si ju odtiaľto unesie. Teraz to bola pre zmenu ona, ktorá na neho ctižiadostivo hľadela, na pamäti majúc podnety, ktoré jej mysli a hormónom poskytla jej nedávna pátracia akcia. Načiahla sa nedočkavo na špičky a čelo si oprela o to jeho, keď prehĺbila ich bozk. Povedzme, že na privítanie?
Zubami zavadila o jeho spodnú peru, aby tým reagovala na slasť, ktorú jej zakaždým spôsoboval spôsob, aký jej provokatívne špičkou jazyka zvykol krúžiť po jej spodnej pere a dlaňami konečne skĺzla nenápadne až k jeho vypracovanému prsnému svalstvu a tam zastala, čo samozrejme Jamiemu neušlo.
"Dnes si akási chtivá, Barbie," oblizol si so satisfakciou mierne napuchnuté pery z ich bozku a chrbtom dlane dokonal dielo. Ešte pár takýchto chvíľ a vážne sa už nedokáže ovládať.
Keby záležalo na ňom, dnes večer určite neostanú len pri bozkoch. Vedel by si dokonalo predstaviť, ako by sa mu zajtra omnoho spokojnejšie po ich nočnom výkone vstávalo na ranný tréning. Ako by ju prinútil aspoň raz v živote držať jazyk za zubami a ona by bola tá, ktorá by musela prosiť. A určite by prosila. A on by si to užíval. S ňou. Ju.
"Vraciam ti len zapožičané," uškrnula sa, čím ho úplne vytrhla z jeho hĺbavých inscenácií od predohry až po samotný vrchol. Nasucho preglgol. Trvalo mu hodnú chvíľku, kým tá obrovská hrča v jeho hrdle zmizla a oni už dávno mierili preč zo štvrte, ktorá bola od narodenia Alyinou rodnou. Nikdy sa neodsťahovali a dúfala, že sa inak ani nestane.
"Zazeráš." To nebola otázka. Okamžite sa zháčila.
"Ćo?!" vyprskla dotknuto, keď sa Jamie rozchechtal nad tým, ako na neho dnes doslova civela a jeho tetovania nedávali jej pohľadu pokoja.
"Kľudne ti tu zastanem v bočnej uličke, ak máš chuť si to rozdať," vtipkoval si zvesela na jej účet, až na neho znechutene zagánila. Mohol mať proste taký obrovský talent dosrať každú nádejne sa črtajúcu chvíľku? Očividne.
"Keď naprší a ty sa prestaneš z nedostatku sexu správať ako prasa," hľadela si radšej podráždene svojho. To sa nemohla ani nevinne prizrieť?! Nabudúce mu na odplatu riadne vrazí jednu konečne do rozkroku, keď ju čo i len po zadku pohladí.
Všimla si, že cez tú istú križovatku prechádzali za dnešný večer už tretí krát. Zvedavo pozrela na Jamieho kútikom oka, no z výrazu tváre mu nebola schopná nič vyčítať. Našpúlila pery.
"Aká je pravdepodobnosť, že človek strávi voľný večer bezcieľnym vozením sa po meste a len tak do vetra míňaním nafty na nič?" pýtala sa skôr samej seba ako jeho. Vôbec jej to neprekážalo. Takto mohla aspoň bez ostychu pokračovať vo svojej najobľúbenejšej činnosti, zazeraní. A že mala právom na čo!
"Asi za okolností, kedy čaká, že mu vyhladne a on bude môcť napchať v najbližšom fastfoode," zachechtal sa, keď odbočil na obchvat mesta a Alyi padol zrak na panorámu dallaského downtownu, vysvieteného ako medzinárodná konferencia svätojánskej mušiek a pohodlne sa zošuchla hlbšie do sedadla. Nohy si vyložila na palubnú dosku.
"Máš pohodlie?" cukalo Jamiemu kútikmi úst.
"Tak, kam sa to ideme napráskať, Rómeo?"
Prvý krát bola naživo svedkom toho nemožného momentu, keď človek nerozhodne postáva pred ponukou rýchleho občerstvenia a potom vám zrazu niekto zaklope po ramene. Vy sa potom automaticky otočíte a narazíte pohľadom na nervózne usmievajúce sa, pri troške šťastia nepištiace, mladé dievča s fixkou a mobilom oblepenom nechutnými plastovými kamienkami blyštiacimi sa zadarmo poštovným z ďalekej e-bayovej Číny. A čo vám ostáva? Jedine ju vziať decentne za pás a prihlúplo sa usmiať na vašej spoločnej svadobnej fotke, no pritom dávať bacha, aby ste po sebe zanechali čo najmenej speňažiteľného biologického materiálu ako sú odtlačky prstov na servítke a podobne.
Hneď ako k nim tá malá stvora pristúpila, hodila Alya spiatočku a bez slova od Jamieho odstúpila. Ruky si prekrížila na prsiach a tvárila sa, že k nemu vôbec nepatrí. Odvrátila zrak a od znechutenia nad afektovaným štýlom reči tej malej zagánila na ponuku nápojov, hoci v tom bola nevinne. V mysli vzdychala nad jej sekaným monológom a lichôtkami, aký je Jamie úžasný. Oh no tak, to vedel veľmi dobre aj bez nej, nemusela mu škrabkať ego ešte viac.
"Tak?" odfúkol si s úľavou, keď konečne odišla a postavil sa k zamračenej Alyi.
Preboha, prečo žiarliš na tú malú potvoru?
Aha, lebo je to potvora!
Spamätaj sa!
"Mne je to jedno," riekla nezaujato a nechala výber na Jamiem.
"Ako myslíš," mykol plecami, absolútne na takéto prepady zvyknutý a postavil sa k pultu. Mlčky ho sledovala a v mysli si myslela svoje. Premýšľala o tom, ako bolo to dievča celkom pekné a bolo by určite pekné aj v Jamieho očiach, keby malo o pár rokov, najmenej tak ako ona sama, Alya, viac a v jeho meraní by sa stala tým pádom atraktívnou. Nemohla to horké sústo žiarlivosti a ohrozenia svojej vlastnej kože jednoducho prehltnúť. Jamie bol predsa jej. Nehodlala mu ale robiť scény, lebo nemala ani právo. Nechala sa tým zožierať a dúfala, že ju to jednoducho po chvíli prestane baviť. Už len dúfať, že sa pri nich nezhmotní nejaká ďalšia adeptka.
"Stáva sa ti to často?" zašomrala, keď ju aj prešla chuť a iba sa v jedle špárala. Jamie na ňu s plnými ústami pozrel a rýchlo prehltol.
"Čho také?" utrel si rýchlo pusu, aby neostal znovu verný svojej povesti skončiť zakaždým s fľakom na oblečení.
"Hento," sklápala kajúcne pohľad k zemi a obočie mala stiahnuté od podráždenia do nasrdenej linky. Chytala ju úplná paranoja, že sa prakticky každú chvíľu môže na nich vyrútiť niekto iný.
"Myslíš tú malú?" nadvihol zvedavo obočie. Mlčky prikývla. "Ale," mávol rukou. "Občas."
"Občas?!" preskočil jej hlas, no držala sa na uzde. "Pod tým si čo predstavuješ?"
Na chvíľu sa odmlčal a s odpoveďou si na chvíľku dramaticky počkal. Prizrel sa jej lepšie do očí, ako sa jemne červená, no nemohol sa zbaviť pocitu, že od zlosti. Nasrdene prepaľovala pohľadom asfalt pod nohami a jedla sa ani nedotkla. Bliklo mu.
"Ako kedy," odvetil, v sebe potláčajúc chichot. "Väčšinou ma to ale najviac zdrží v okolí arény, takže nemaj strach. Tu sme v Texase, nie v Kanade."
"To mi chceš akože naznačiť, že to môže byť aj horšie?" vyvalila na neho oči od hrôzy a údivu. Pobavene prikývol. Nikdy by ho nenapadlo, že ju zlomí práve takáto banalita. Čo tam výnimočne po ostatných, keď mal oči len pre ňu?
"Hádam len na tú fanynku nežiarliš." Ticho. Zaryté ticho. "Aly?" odhrnul jej s triumfálnym úsmevom na tvári závoj vlasov spred profilu tváre, ktorý mu zakrýval výhľad, ako tak sedeli vedľa seba, aby jej ľahšie mohol vyčítať pocity z očí a výrazu tváre.
"Jasné, že nie!" odfrkla zlostne a odohnala ho od seba, aby teraz s nežnými dotykmi končekov prstov na jej líci neotravoval. Mala vážnu krízu! "Veď nemala určite ani," zasekla sa. "Ani osemnásť, uh!" odsekla a pokrútila tvrdohlavo hlavou. Ona predsa nemôže žiarliť na to, prakticky, dieťa! Nesmie. Ale robí to.
"Ale tváriš sa tak," doberal si ju ako naschvál. Vôbec jej to neuľahčoval. "Whoa." Spokojne si zahvízdal. Tak teda, lepší kompliment mu ani zložiť nemohla.
"Uži si to," odsekla sarkasticky a plecia od úzkosti spustila. Myseľ jej začalo napádať ešte viac katastrofických myšlienok.

Bude vôbec Jamie niekedy jej úplne? Keď nad tým tak premýšľala, ten mediálny pretlak okolo športovcov bol na nevydržanie. Situácie ako táto len dávno minulá bola na nevydržanie, keď sa v nej človek ocitol. Teda, aspoň človek ako ona. Tú trpkosť na jazyku už nikdy nechcela zažiť, no to sa všetko len rozbiehalo. Takých momentov možno príde ešte nespočetne a ľudia sú rôzni. No na druhej strane, možno aj takéto skúsenosti, teda nie možno, ale určite, pomáhalo jej kuraciemu rozumu uvedomiť si proti svojej nevýslovnej hrdosti, ako strašne sa stránila pocitu, že by mala Jamieho stratiť. Neznášala ho. Nikdy ju neopúšťala chuť mu vraziť. No pritom, tak strašne bola do neho zbláznená, že by sa nemala čudovať, aký bol o neho a Tylera záujem. Čert bral Tylera, s nikým sa nebola ochotná o Jamieho deliť. Nieto ešte ho stratiť pre svoju vlastnú hlúposť. Preto bolo očividne nutné konečne podniknúť patričné kroky.

Vyhrešte ma. Ukrižujte ma. Zabite ma. Ja viem, zase som vás nechala čakať. Modlím sa, aby som mala nato nejaký pádnejší dôvod, ale asi nemám. Nejako som v poslednej dobe odsunula blog stranou, maturitas sa blížia, cez víkendy sme vždy u starej mamy a mne to naruší moj nedeľný biorytmus a ja zabúdam. Prepáčte.
Úprimne dúfam, že sa vám táto časť páčila, pretože u mňa patrí k tým najobľúbenejším, ahah. Robili by ste na Alyinom to isté, alebo skôr... Čo by ste na ňom robili?:D
S blogom to nesúvisí, no aj tak mám tu potrebu vám poďakovať. Tento týždeň som sa dozvedela výsledok mojej maturitnej peripetie menom sloh. 92,9%. Až som skoro spadla zo stoličky. (Až nato, že som na žiadnej nesedela, yolo.) Poznáte to, tie trápne typy v triede, ktorí vždy trapošia, ako to zle napísali a potom majú 100%. Na mňa sa tak všetci kukali v pondelok, lebo som sa netajila tým, že som očakávala výsledok slohu so všetkou skromnosťou, vedomá si, že to nebolo ani zďaleka moje životné maximum.
Kebyže mi niekto pred maturami povie, pozri ty krava, na maturitách budeš taká zúfalá, že si vyberieš VÝKLAD, ktorý neznášaš, lebo je to len pre intelektuálnych riťolezov, čo sa našej školy týka, a budeš písať o trápnej renesancii, asi ho vysmejem a ukážem mu fakáča, že či vyzerám byť taká sprostá a nikdy v živote, umelecký opis, to je moje. Ktovie...Bohvie, ako by to bolo dopadlo, ak by som si zvolila iný žáner. Neviem ale, či by to bolo až také dobré, lebo ja som počítala najviac s takými 87% ahaha. (nie, nie preto, lebo crosby, ivana. -_-)
A ja mám taký silný pocit, že by som nikdy asi sloh zo seba nevypľula na ako takej úrovne vďaka vám. Mojej múze. Podpore. Motivácií. Spisovateľskému všetkému. Takže, je to aj vašich 92,9%! <3 ĎAKUJEM!
Ako ste voľnovali? Ako sa mi na záver máte? Čo máte nové?
Mňa v utorok čaká trip do Śpanielska, tak ak chcete, môžem spáchať dáky report, keď sa v sobotu večer vrátim. Prvý krát letím zo Schwechatu, yayyy, takže bude chill, hahah. Síce to znamená, že neuvidím tri zápasy našich, no čo už. Prinajhoršom budú Španieli kukať so mnou!:D Inak, ako zatiaľ hodnotíte šampionát? Ja som celkom spokojná, zlato by som dopriala Kanade. Hádam sa teda o týždeň počujeme, vidíme pri ďalšej časti! A nezabúdajte...
LETO SA NÁM BLÍŽI! Už máte dáke plány? My sme akurát tento víkend zabookovali dovolenku do Slovinska *-* & Barbora potratila súdnosť a na konci augusta sa vyberie na road trip do Talianska len tak sama s prestupom v Mníchove, dnes som vyhodila do vzduchu mojich najlepšie utratených 150€ ever! #nechžijelufthansa #budesnacknapalube

P.S.: Už som niekedy spomínala, ako neskutočne milujem Dortmund?
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lucia ;) Lucia ;) | 4. května 2015 v 19:21 | Reagovat

Čaves Baj ^.^ Bola som megahappy keď som otvorila blog a našla tu novú časť. Pravidelne som to tu kontrolovávala a nevedela čo sa deje.Predsa len nie je u teba zvyk že sa tak dlho neozveš.
Och,Jamie.Takého chlapa mať doma ^.^ Časť ako vždy,úžasná. Stále nemám rada jej otca ale musí tam byť aj nejaký chlap ktorého by som nechcela :D
Keby mám po boku Benna tak by som sa s ním tiež nechcela o nikoho deliť.Bol by len môj a ostatné ženské môžu ísť baj baj.
Majstráky.Konečne som sa dočkala a teraz deň čo deň sedím pri hokeji (už nie len cez noc :D).
Gratulujem! Ty si šikovná. Ja by som výklad asi nikdy v živote nedala.
Mala som so súrodencami na leto naplánovanú dovču ale nevyšlo to.Tak pôjdem aspoň navštíviť sis [trošku pootravovať,vyžrať a ošklbať z nej aj tie peniaze čo má]. A pak sa uvidí,ešte zatiaľ neplánujem.Nechce sa mi :D
Verím že si nedele budem znovu spríjemnovať novými časťami. O týždeň teda (dúfam) píšem koment k ďalšej časti. Maj sa zatiaľ :* <3

2 Dianicitaaaa Dianicitaaaa | 11. května 2015 v 17:05 | Reagovat

"Okomentuješ to ešte pred touto nedeľou, je ti to jasné!?" nie, nie je mi to jasné... zas to musím pokašlať!
Hneď ako si pridala časť som si ju prečítala, ale čože by som sa obťažovala napísať komentár, že? To ja nie, kdežeeee..
Časť skvelá, čo ti budem písať.  Ale čo! Chvály nikdy nie je dosť😊 výborná, skvelá, úžasná časť!!

Ja len že, nabudúce chcem napísať niečo podobné ako Lucka, pokúsim sa aspoň...🙆

Maj sa mi pekne, užívaj Španielsko!💟 (ak sa nemýlim, teraz si tam, alebo som sa sekla😐?)

💟💕💟💕💟💕

3 Baj. Baj. | Web | 14. května 2015 v 15:31 | Reagovat

[1]: [2]: holky moje zlaté! <3 dakujem vám moc moc moc pekne! zo španielska som sa už vrátila v nedeľu nadránom, ale nejako mi tá klíma v lietadle udrela na nos a teraz tu trúbim morseovku do vreckoviek pod perinu, ahaha. matury sa blížia, ale pokúsim sa ozvať túto nedeľu! pacpac :**

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama