The slut & the falcon {Everyone plays.} V.

19. dubna 2015 v 16:11 | Baj. |  The slut & the falcon {Everyone plays.}
title: The slut & the falcon {Everyone plays.}
by: Baj.
part:

Ich spoločné obedovanie nenechalo dlho Jamieho chladným a pri jednom z jeho hĺbavých predtréningových ranných pohľadov do zrkadla sa rozhodol Alyu k sebe pozvať na večeru. Nič zložité. Malina.
Začínala aj ľutovať, že si zase nemohla odpustiť jej drvivú hrdosť a uchlácholila Jamieho, ako si o ňu nemusí robiť starosti, ako bude v pohode a bude tam presne o šiestej, ako sa dohodli. Namiesto toho si pripadala akurát tak len ako cvok, keď sa jej chôdza ozývala prázdnou ulicou a domy na nej mali až príliš dokonalo upravené trávniky, aby si vedela odpustiť hádanie, ktorý z barákov je podľa Jamieho navigovania ten jeho. Bude mať vlastný bazén?
Zabočila k bielej bráničke a jemne sa pousmiala, keď si zvedavo prehliadala fasádu Jamieho príbytku. Zhlboka sa nadýchla a prenikavo zahvízdala.
"Do riti!" zahrešil, keď zahliadol Alyu ešte len schádzať z chodníka popri ceste a rýchlo jej bežal otvoriť. Stihol to ešte skôr, než stačila nedočkavo zazvoniť ako signál toho, že jej zahvízdanie očividne odignoroval, alebo, tak ako zvykla hovorievať, si tým svojim egom sedel zase na ušiach.
"Vitaj," utieral si špinavé ruky do zástery, pre istotu prehodenej cez bielu košeľu. Alya prebehla od bránky až k dverám, pričom jej krv zalieval adrenalín a nadšenie. Už teraz sa... tešila.
"Ale ti to pristane," žmurkla na neho, pričom narážala skôr na tú perfektne pasujúcu snehobielu košeľu, ako ironicky na zásteru, ale aj tá mohla byť. Aspoň bolo vidno, ako to bral vážne. Nestávalo sa, že by na ňu dokázal urobiť už od začiatku dobrý dojem zakaždým, keď sa ich životné cesty dáko prekrížili, no dnes mu šla karta a mala tušenie, že tou snehobielou košeľou, ktorá mu perfektne kontrastovala s hnedými očami a lichotila jeho svalom a lepil sa jej z pohľadu na ňu jazyk a a a... Bol jednoducho sexi.
"Poď," pozval ju dnu a zavrel dvere.
Už to bolo dávno, čo niekoho k sebe pozval. Nieto ešte na večeru. Nieto ešte dievča. Tylera a brata do svojich výpočtov nezačleňoval, tí tu boli už ako doma. A aj preto sa snažil, aby všetko vypálilo čo najlepšie.
"Uh, prepáč, nestíham," odbehol hneď do kuchyne, kým Alya váhavo otáľala na chodbe. Nevedela, ako si Jamieho dom predstavovala, no prišlo jej to tu omnoho viac útulné a príjemné, ako by očakávala od hokejistu. Možno to ani nakoniec nie je jeho dom a chcel na ňu urobiť len dojem. Prečo by ju ako verejný činiteľ hneď nechával vedieť, kde býva?
"To je v poriadku," mávla rukou a prešla obývačkou. "Čo to bude?" hútala zahĺbane do seba, ako sa zvedavo rozhliadala. Čo iné jej aj ostávalo?
"Burgre," odvetil. "Ale vlastný recept!"
"Dúfam, že žiadne lepy na hokejky medzi prísady nejdú," doberala si ho. Rozosmial sa. "Kľudne si kuchti," povzbudzovala ho. "Ja sa tu trošičku porozhliadnem, ak ti to nebude vadiť."
"Smelo do toho."
Bolo úžasné kútikom oka sledovať, ako sa Alya dotýka vankúšov na jeho sedačke, hladí rámy fotiek a pohľadom krúži po jeho obývačke, dome, vstrebáva jeho život. Rád by sa pokochal aj viac, ale najprv by rád konečne vypadol z kuchyne.
"Hráš?" zvrtla sa k nemu zvedavo, a keď k nej zablúdil zrakom práve, keď dokončoval oblohu, zavzdychal: "Oh, nie, ani náhodou," pokrútil hlavou pri pohľade na Tylerovu gitaru, ktorú zvierala zvedavo v rukách. Nechtami zavadila o pár strún. "Zabudol si ju tu od posledného večierka Segs."
"To ma teda neprekvapuje," uškrnula sa. "Je riadne rozladená."
Pustil utierku z rúk a taniere vzal do rúk, aby ich odniesol k stolu. Nespúšťal z nej zrak, ako si sadá na koberec s gitarou v lone a pobrnkáva náhodné tóniny.
"Niekto sa nám tu vyzná, eh?"
"Občas chodievam hrávať s kamarátovou kapelou po podnikoch," prikývla zadumane na jeho otázku. "No nič veľké. Sú taká malá garážová kapela."
"V tom prípade ti je jasné, že mi neskôr budeš musieť niečo zahrať, eh," odtiahol jej galantne stoličku oproti sebe a ona ako na zavolanie zdvihla zrak. Mlčky chápavo prikývla a zdvihla sa na nohy. Ešteže si nedala tie šaty a na poslednú chvíľu si to rozmyslela.

"Stále si mi nestihla porozprávať, ako sa ti darí v knižnici," pretrhol medzi nimi ticho ako prvý. Bolo dôležité podotknúť, že v poslednej dobe sa ani náhodou nestýkali tak ako predtým. Alya začínala v novej práci a Jamie... Nuž Jamie musel v rámci dobra tak svojho aj tímovho pridať a makať na sebe, aby všetko klapalo ako švajčiarske hodinky. Pretože ono neklapalo. Ani zďaleka. Prehry sa na nich doslova lepili.
"Je to tam fajn," mykla plecami. "Väčšinou len dokladám knihy a tak. Uvidíme po prvej výplate," usmiala sa potmehúdsky a Jamie chápavo prikývol.
"Ale aj keby, do toho spičeného krámu sa už nikdy nevrátim."
Mlčky sa na ňu usmievavo zadíval a v mysli krútil hlavou. Bola taká iná. Tak neskutočne nemožná a totálny cvok. Napriek tomu všetkému ho neskutočná túžba ochutnať jej pery nikdy za žiadnych okolností neopúšťala. Nevedel to kontrolovať. Nevedel ani kontrolovať ju. Veď kto by vedel?
Nasucho preglgla, pretože Jamieho intenzívny pohľad ju uvádzal do rozpakov. Potrebovala schladiť, a preto sa načiahla po pohár vody pred sebou. Neznášala tieto jeho neprestávajúce hry pohľadov. Bola to neskutočná otrava. Otrava absolútne perfektne vedieť, čo znamenali pre neho a uvedomovala si aj, čo znamenajú pre ňu. Presne to isté.
Túžbu.
Pokušenie.
To veľké ale, ktoré ich k sebe tiahlo a pritiahlo ju aj na ich prvé rande.
To veľké ale, ktoré z neho vyžarovalo a rozlievalo sa medzi nimi dvoma každým dňom. Tak veľmi ho preto nenávidela. Chcela ho zbiť. Vybieliť mu účet. Ogrcať tú jeho kreditku na kolesách. No nemohla. Obaja príliš dobre vedeli, prečo tu teraz spolu sedia pri tých snáď najlepších burgeroch, aké kedy vložila do úst, čo mu samozrejme neplánovala povedať. Ešte spyšnie viac ako doteraz.
"Bolo to, uhm, výborné," utierala si pery do servítky v snahe zachovať si svoju ženskú dôstojnosť a držať sa etikety aspoň raz v živote.
"Chutilo?" zažiarili mu oči z toho, ako mu odľahlo.
Povzbudivo prikývla. "Mala by som asi povedať, môžeš sa vydávať, ale nie si žena, takže ostaneme pri tom, že to bolo výborné," utrúsila a vstala od stola, aby mu nejakým spôsobom pomohla. Neznášala byť nečinná.
"Jamie?" ostala postávať pár metrov od kuchyne a bezmyšlienkovite sa obzerala za hocijakými podnetmi jej pohľadu.
"Hm?"
"Bývaš tu už dlho?"
"Sotva pol roka, predal som byt."
"Nie," pokrútila hlavou. "Mala som na mysli tu, v Dallase."
"Uh," zamračil sa, keď rval riad skúsene do už tak plnej umývačky. "Už tomu je piaty rok," pousmial sa svojvoľne, pretože mu to vháňalo nostalgiu pred oči. Jeho draft v 2007. Prvý zápas za tím. Prvý gól. Prvý zápas ako kapitán. Playoff. Netušil, čo tým Alya sleduje, ale rozhodne mu bolo príjemné držať sa tejto témy.
"Panebože," zamrmlala rozladene. "Vieš si predstaviť, že by som ja mala teraz začať hrať tú vašu ligu?" zachichotala sa nad absurditou toho faktu sama od seba a Jamie po nej potmehúdsky zaškúlil. Pravdepodobne by s jej perličkovou povahou viac presedela na trestnej, ako by si zahrala.
"Máš pravdu, občas zabúdam, že si ešte taká," odmlčal sa, keď sa stretol s jej pohľadom prižmúrených očí a rozmyslel si radšej nepokračovať. Zvolil radšej menej citlivejšiu tému, akou bol vek a päťročný vekový rozdiel medzi nimi.
"Ani nepokračuj, ak nechceš, aby som odtiaľto hneď odišla," doberala si ho a výstražne mu priložila ukazovák k ústam, ako sa k nemu nenápadne medzičasom priblížila.
"To by bola škoda," zamrmlal. "Ešte si nedostala dezert."
"My máme dezert?" nadvihla prekvapene obočie. Žeby sa hviezdy zmýlili a z Jamieho sa vykľula kuchtička?
"Neskôr," ubezpečil ju. Keď bude vhodný čas. Teraz ale pokynul pohľadom smerom ku gitare a hodil po Alyii prosebný pohľad. "Bol by som ti vďačný, veď vieš."
"Ach," vydýchla. "No tak dobre."
Sadol si uprostred koberca hneď vedľa nej a chvíľku len tak mlčky sledoval, ako sa úpenlivo snaží aspoň trošku naladiť rozladené struny.
"Nie je veľa ľudí, čo to vedia."
"To je pravda, ale ja sa riadim celoživotne heslom pomôž si sám, takže," prešla kontrolne bruškami prstov po strunách a započúvala sa do ozveny tónu. Vskutku uspokojivé. "Nikdy si nehral na gitare, Benn? Nikdy nikdy?"
"Občas sa ma snažili niečo naučiť, ale som hudobné drevo."
"Asi tak ako ja hokejové, čo?" trhlo jej kútikmi úst. No fakt, na ľade jej to šlo hrozne. Naposledy stála na korčuliach, keď mala tak päť rokov a vtedy sa rozplakala, pretože jej vytrhli jej poctivo nájdený žltý sneh spred úst s tým, že to nie je žiadna zmrzlina. Bola to taktiež posledná rodinná dovolenka, na ktorej videla hory. Potom prestali byť jej rodičia mainstreamoví a do Aspenu sa už nikdy nevrátili.
"Beriem to ako nepriamu výzvu dostať ťa niekedy na ľad."
"Och, nieee," zaúpela. "Tak to nikdy, Benn! Mám rada vodu, ale akurát tak len, keď sa do nej môžem praštiť. Strč si tú svoju kanadskú podstatu." Houby, byť Kanaďanom bolo také pre ňu sexi.
"Nerada padáš?" zazubil sa na ňu. "O to väčšia zábava by to bola! Pády sú najlepšie!" doberal si ju.
"No na to by som sa pozrela."
"Pozri," rozhodil rukami. "Vlastne by som mal takto dôvod cítiť sa trošku ochranársky a pri každom tvojom pokuse pristáť na ľade by som ťa heroicky zachytil-"
"No jasné, a žili šťastne, až kým nepomreli," skočila mu do jeho silne poetizovaného prejavu. Aj tak len preháňal. A na ten ľad ju nedostane.
"Presne!" vybuchol do pobaveného smiechu nad tým, ako sa vedeli dokonale dopĺňať. Dramaticky si odkašľal. "Zahráš, prosím?"
"A čo také?" škrabala sa zamyslene na koreni nosa.
"Eh," nakrčil od rozmýšľania čelo. Nato nemyslel. "Neviem, mne je to jedno. Kľudne aj niečo jednoduché. Alebo tvoju najobľúbenejšiu vec."
"A ty spievaš?" uškrnula sa na neho hravo.
"Nato zabudni." Pobavene pokrútila hlavou a oprela sa bruškami prstov o struny gitary. V duchu si počítala noty ako malá predškoláčka, ktorú práve zožierala tréma pred jej prvým vystúpením na vianočnom večierku pre rodičov a dlane sa jej triasli v kŕči z obavy z neúspechu. Veľmi, ale veľmi nenápadne sa Jamie zaprel dlaňami o koberec a naklonil sa nabok bližšie k nej, aby jej nebolo ľúto. Sťažka prehĺtala nahromadené sliny, keď si uvedomila, ako nesvoja sa v tej trápnej situácií zveličenej jej mysľou cítila a ako bol otravnejší ako rušička. Nemôžu si proste chlapi nechať tie svoje chúťky a náznaky pre seba? Bola by vďačná.
"Nečum mi na prsia, Benn," zaškrípala zubami, keď ho spražila pohľadom a Jamie zarazene zdvihol dlane do vzduchu.
"Sorry, sorry," tváril sa nevinne, ako keby iné ani od začiatku nerobil. Nebolo to tým, že by výstrih na Alyinom tričku bol nejaký veľký. Práve naopak... O to viac musela jeho úchylná časť mysle pracovať na predstave korešpondujúcej realite, ktorú sa nebránil pohľadom skúmať, hoci hocikedy mohol dostať po papuli. Bol len zvedavý.
Nikdy nemala vlastne v úmysle byť k nemu zlá. Jednoducho, keď aj bola, bolo to len preto, lebo je jednoducho taká. Patrilo to k jej nemožnej povahe. Škoda ale, že nikdy nemala odvahu povedať o svojich myšlienkach ľuďom, ktorých sa týkali, aj nahlas.
"Prasa."
"Vážne? Myslel som si, že blbeček."
"Kiežby."
Teraz to bola pre zmenu ona, ktorá sa na Jamieho uprene zadívala a on si zaumienil neodskočiť pohľadom ani za svet. Hľadala mu v tých jeho podmanivých očiach hrejivej čokoládovej farby aspoň náznak toho niečoho, aby si prestala myslieť, že on zato jednoducho napriek všetkému stojí. Alebo, nemalo by ju skôr zaujímať, prečo by ona stála za tú stratu času jemu? Možno ju mal rád takú, akou bola. Možno mu adrenalínu na ľade nestačilo a potreboval behať ešte aj za takou sliepkou, akou ona bola. Vec potrebovala riešenie. A to riešenie existovalo len jedno.
"Čo?" naklonil sa k nej. Uprene na ňu neprestával hľadieť.
"Nič," prehodila. Pery si stiahla obranne do úzkej linky ako vždy, keď bola na holičkách. "Len mi je jasné, ako to dopadá v 99% prípadoch, keď niekto k sebe niekoho pozve."
Ani sa nenazdala ako a zrazu ležala na chrbte, uväznená pred zvyškom sveta rámom Jamieho ramien. Poľahky si ju po pár nežných bozkoch prevalil dozadu a vrhal sa na jej pery s neskutočným pôžitkom po toľkom odriekaní. Bruškami prstov mu brázdila sánkou, na ktorej nebolo ani stopy čo po i len sebemenšom chĺpku. Zavzdychala. Bozkával sa asi tak božsky, akým celý božským aj bol.
Vťahoval ju so sebou do absolútneho neznáma ich vzťahu, kde necítila nič iné, len potrebu cítiť ho, nepustiť sa ho, neotvoriť znovu oči. Zakaždým, keď zašepkal jej meno, jej pokožku zachvátili zimomriavky a ona mu spodnú peru zovrela medzi zubami. Odtiahol sa.
"Ja," nadychovala sa sprudka, pretože jej pľúca horeli. Videla sa v pohľade jeho očí, ktoré mu razom potemneli. "Očividne výpočty neklamali." A vyhupla sa nad neho, aby mu dlane stisla v kŕčovitom stisnutí tých svojich a užívala si dotyk jeho plných pier. Nikdy sa nepokladala za bohyňu v bozkávaní, väčšina úspechu bola rozhodne na Jamieho strane a ona sa jednoducho nechala unášať tempom, ktoré nasadil on ako prvý, keď si ju pritiahol k sebe nedočkavo skôr, než by to napadlo ju.
"A kedy bude ten dezert?" pošteklila ho končekmi vlasov na líci, keď zdvihla hlavu, no nepúšťala ho pohnúť sa ani čo i len o milimeter. Pery si spokojne oblizla a palcom si zotrela jemne rozmazaný lesk na pery. Jamie šalel.
"Práve si si ho vyžrala, láska," načiahol sa za ňou a štuchol ju ukazovákom do čela ako malé dieťa. A Alya aj detinsky nad jeho spokojným výrazom nakrčila čelo. Neváhala ani sekundu a začala šomrať.
"Nezvykni si hovoriť mi láska, lebo-"
"Lebo čo?" usmial sa na ňu žiarivo. Obaja vedeli, kde bola pravda. Urobí bu, no on si aj tak vezme, čo bude chcieť. A aj tak ju tak bude oslovovať. "Ak si mi nevrazila doteraz, už to neurobíš."
"Neznášam ťa," zastrčila si neposlušné pramene za ucho, ktorých sa na chvíľku zmocnil Jamie. Zosunula sa naspäť na koberec oproti nemu, dlaňami si podoprela hlavu a nohy si bezmyšlienkovite zamotávala zase a znovu vo vzduchu.
"Takže ty," zamrmlala.
"Ja," prikývol. Áno, bohužiaľ.
"A my?" odvetila čosi opatrnejšie. Ubezpečujúc ju opäť prikývol.
"Chcem to. Teda, chcem ťa a ty to vieš."
"A chcem to ja?" zavzdychala zmätene. "Oh," zaúpela. "To je šialené, keď si k nám prišiel po prvý krát, modlila som sa, aby si sa mi predstavil ako Gaylord, alebo niečo nápodobne nemožné, aby som už nikdy nemala dôvod s tebou prehovoriť, ty prasa."
"Takže meno Jamie bohužiaľ spĺňa kritéria?" zazubil sa na ňu. Miloval jej komplimenty.
"Čoby," mávla rukou. "Je prekrásne."
Mimovoľne sa usmial nad tou Alyou, ktorá tu pri ňom bez pohnutia ležala a bola úprimná ako nikdy. Načiahol sa za jej dlaňou.
"Nočná mora."
"Na ľad ma nedostaneš."
"Chcelo by to niečo na pitie, eh?"
"Nie," zaspätkovala. "Nikam nechoď. Využime situáciu, že som akási mimo a nemám už chuť ti nadávať do debilov a ostaňme takto."
"A mávaš tú chuť často, eh?"
"Tak skoro stále," usmiala sa anjelsky. "Ale to preto, lebo rozum žiarli na srdce."
Uvedomila si, že potom, ako tento večer vypálil až nad jej očakávania, ich ale čakala najtrápnejšia časť. Čas odísť. Hoci ho neustále odsúvala a tlačila pred sebou ako hovnivál svoj celý cenný majetok. Tvár si skryla do dlaní, keď si znovu nechcel dať povedať a bol viac než neústupčivý.
"Jamie, je to v pohode."
"Kecy, veziem ťa."
"Prosím ťa, vážne to zvládnem."
Naťahovala sa s ním v chodbe asi tak zopár minút, až pokiaľ porazenecky nenasadla na sedadlo spolujazdca a Jamie nenaštartoval.
"Budem ťa navigovať," pípla. Čakala ich ešte dlhá cesta a ona nemienila nevyužiť tieto posledné minúty, čo mali pre seba, aj keď o ne neprosila. Dávala si ale cez to všetko príliš veľké bacha, kde sa práve nachádzali a striehla, aby neprepískla ulice a odbočky. Keď vošli na tú ich, naschvál ho poprosila zastať pár popisných čísiel pri detskom ihrisku poniže toho ich. Odopla si pás.
"Vďaka za odvoz," pozrela na neho. Nevyzeral s ich rozlúčkou byť príliš uzrozumený.
"Aj nabudúce. Takto je to fajn?"
"Perfektné," prikývla. "Prejdem to. Takže...?"
"Čo tak pozajtra? Ehm, poobede?"
"Super," pousmiala sa. "Budem sa snažiť netešiť sa príliš," doberala si ho a zahľadela na strechu ich domu v pozadí. Preglgla. "Ozvi sa."
"Čestné," načiahol sa k nej a vtisol jej pusu na dobrú noc na líce. "Pekné sny."
"Dávaj pozor na ceste domov a... neohováraj ma zajtra v spoločnosti príliš, dobre?"
Zavrela za sebou dvere a na rozlúčku mu ešte jemne zakývala, keď vycúval na obrubník a zvrtol voz opačným smerom. Osamela a na ulici zase zavládlo mŕtve ticho a tma. Pobehla preto tých pár metrov k tak dôverne známemu domu a kľúčom zvrtla v zámke. Otec bol už dávno mimo práce. Ako keby razom bol ten večer preč a ona sa znovu vracala domov ako vždy, znudená a vysilená sa o niečom baviť.
"Si doma?" Jej stratégia byť čo najviac nenápadná bola očividne už na prvý pohľad neúspešná a ona v mysli zahrešila. Rozhodla sa pred ním ale pôsobiť absolútne normálne.
"Hej," prehrabla si vlasy a vykukla spoza rohu do obývačky. Letmo mu zamávala a namierila si to ku schodom. Nechcela strácať čas.
"Kde si bola?"
"Veď som ti vravela, že na stretávke zo strednej."
"A ako bolo?"
"Fajn," pousmiala sa. Keby len to. "Dali sme si uhm burger každý, vypil litre koly a šli si každý svojou cestou."
"Aha," odlepil konečne zrak od priameho prenosu futbalu. "Prišli všetci?"
"Ani náhodou," vymýšľala si pohotovo. "Nikdy nemôžu všetci. Som unavená, môžem už ísť?"
"Nechal som ti na sporáku večeru, ale schovaj ju, keď si teda jedla, ďakujem."
"Fajn," zafučala. Tie ich rozhovory s otcom... Nechápala vôbec, načo sa aj snaží. Jeho trápil aj tak väčšmi ten zápas v telke ako jej voľný čas a ju netrápilo rozprávať sa s ním ani trochu. "Kto to vlastne hrá?"
"Hráme proti Bears."
"Super," zašomrala. Ako keby tušila, kto to aj vôbec je...

Je to zlééé, celé zlééé, ja viem! Ale do lepšieho štádia sa mi to priviesť nepodarilo!

 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Dianicitaaaa Dianicitaaaa | 19. dubna 2015 v 19:43 | Reagovat

Ale čo, nevieš! Je to dobré! Výborné! Viac ako výborné!  Jak vždy... Zas sa opakujem😒
Ach Jamie, naša kuchárka😅 neposer si vzťah s budúcou manželkou, ne-po-ser!! to isté platí aj pre Alyu 😠

Bajuš, ako sa mi máš? Ivka ťa nezabila za návštevu? 😄 máte úžasnú fotku!💟 drž sa, vidíme sa pri ďalšej časti😉

2 Lucia ;) Lucia ;) | 20. dubna 2015 v 16:04 | Reagovat

Je to úplne úžasné Baj ❤ Čo sa ti na tom nepáči? Tak ako to je...je to celé sjuper!!
Rozmýšľala som nad niečím. Nemala by sa tam ešte niekde náhodou objaviť Indiana?
Dnes len v krátkosti (ako keby to tak nebývalo vždy). Vidíme sa o týždeň 😘

3 I.Blake I.Blake | Web | 21. dubna 2015 v 11:33 | Reagovat

Prečo si túto časť nepamätám?

Síce ba, pamätám.

Ale nie celú -.-'

Och Jamie v bielej košeli. Prečo mi to robíš?!

4 Baj. Baj. | Web | 22. dubna 2015 v 9:45 | Reagovat

[1]: drahá moja <3 mám sa dobre! nesnažím sa príliš si sťažovať, ahaha, aj keď, keď mi chuderka otvorila dvere na izbe na intráku, mala som na mále, aby mi nejebla jednu panvicou po hlave, myslím, že či mi nehrabe a čo tu robím :D:D nakoniec som to prežila bez zranení a #morethanthat ^.^ ďakujeme za pochválené fotečky, snažili sme sa :* aj ty sa mi drž, mojo!

[2]: ja neviem, príde mi to tuctové, sladké a nenapádité ahahaha! hmm, indiana... ty si ju ešte pamätáš?:D len jedno ti poviem: dočkaj času ako hus klasu a možno ti na tvoju otázku raz odpoviem.

[3]: ano, ivka, všetci sme potrebovali vedieť o tvojom vnútornom monológu tvojej deravej pamäte, aahahha. robím ti to naschvál, ty suka a ty to vieš :*

5 lenlili lenlili | 25. dubna 2015 v 10:22 | Reagovat

Ahooj...
tak čo k tejto časti...musím sa stále opakovať ale ono to je vážne skvelé..tak ako nechápem čo sa ti na tom nepáči je to proste dokonalé...
hej takže Jamie v kuchyni to by bol pekný pohlad :) :) ale aj tak mi to nedá prečo sa tak bojí otca a kde ma mamu??

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama