The slut & the falcon {Everyone plays.} III.

29. března 2015 v 6:23 | Baj. |  The slut & the falcon {Everyone plays.}
title: The slut & the falcon {Everyone plays.}
by: Baj.
part: Čas vytiahnuť karty na stôl!

Drobné kamienky pod náporom závratnou rýchlosťou krútiacich sa koliesok skateboardu odskakovali na okraj chodníka a kotúľali sa až na vozovku. Pospevujúc si melódiu, ktorá jej celý deň dunela v mysli, sa rútila ulicami Dallasu bez úmyslu niekoho náhodne zraziť svojou jazdou na skateboarde z chodníka. Už si zvykla a vedela ako nato, keď ulice skôr pripomínali prekážkovú dráhu z videohier ako chodník z betónu a asfaltu, idylicky hemžiaci sa zopár zamilovanými pármi, občasnými ženami s plnými rukami nákupu a mľandravými študentmi so sluchátkami v ušiach. Hej, realita pripomínala skôr rodeo; háštag texasrulz.
Dlaňou sa načiahla do predného vrecka mikiny a z balíčka vylúpla jej najobľúbenejšiu pepermintovú žuvačku. Poľahky si ju vhodila do úst.
Čakalo ju ešte zopár prechodov pre chodcov, nekonečná spleť križovatiek dallaského downtownu a potom, potom konečne slávnostne zastane pred verejnou knižnicou, kam to mala ihneď po šichte nedočkavo namierené. Ruksak prehodený na chrbte jej ťažilo zopár kníh, ktoré počas jej ničnerobenia v kráme už stihli padnúť za obeť a ona mala chuť si prečítať niečo úplne iné. Nekonvenčné. Slobody mysle. Jednoducho sa pohrúžiť do písmeniek kníh a začať snívať. Bola preto na sto percent presvedčená, že Kerouac a jeho Na ceste je pre ňu to pravé a síce kvôli tomu mier hlásať nezačne, už ju nebavilo čítať klasikov.
Prudko zabrzdila na kraji chodníka, až skoro stratila rovnováhu a myslela, že sa celou váhou prehupne dole nosom až na kraj frekventovanej vozovky. S úľavou si vydýchla, keď sa obzrela okolo seba a ubezpečila sa, že jej skoro trapas ostal bez zbytočných svedkov. Zahliadla totiž trafiku a rozhodla sa, že otcovi prinesie, ako každý deň, najčerstvejšiu tlač. Skateboard si preto vyhodila pod pazuchu a vbehla do malej predajne utlačenej medzi fastfoodmi.
Okolo športových a ženských magazínov len tak prebehla, vykročila si rovno k politickým periodikám, ako už bol jej otec zarytý republikán. Nerozhodne zaváhala s výberom, až jednoducho schmatla prvý časopis, na ktorý jej padol zrak a vykročila k pokladni zaplatiť. Keď načrela do peňaženky a podala predavačke zopár drobných, znepokojene zvraštila obočie nad jej objemom na hotovosť. Už zase jej dochádzali peniaze z márnotratnosti. Vzdychla si. Výplata jej meškala.
Vyšla na chodník, časopis pribalila ku knihám a so skateboardom stále pod pazuchou pomalým krokom kráčala k najbližšiemu prechodu. Nemalo význam na tých pár metrov vôbec dosku sňať spod pazuchy.
"Zvykneš ľudí ignorovať často?"
Ako mechom obarená zastala a s pohľadom zapichnutým pred seba preglgla. Pery sa jej stiahli do neprístupnej linky a počítala do desať.
"Alya, hej."
Jeho hlas vôbec nemizol. Nepáčilo sa jej to. Nútilo ju to myslieť si, že vážne svojim autom zastal pri krajnici. Zlostne si zahryzla do pery. Čo si akože o sebe myslí? Že sa jej ani celý týždeň neozve a potom sa má tváriť, že sa nič nestalo?
Veď sa ani nestalo. Bola rada, že sa Jamie u nich v kráme už viac neukázal. Nechcela ho už nikdy vidieť. Priala si, aby ani nikdy do ich obchodu nebol vstúpil a keby mohla, osobne by sa postarala o to, aby dostal od štátu výslovný zákaz k nim vôbec páchnuť. Tak strašne sa jednoducho zamilovala do pohľadu jeho očí, keď sa strácali v dave tancujúcich mladých a on sa znovu a opäť zakaždým pokúšal dlaňami skĺznuť z jej bokov až k zadočku, načo mu vždy dlane vrátila na svoje pôvodné miesto. Nápodobne mu prudko romanticky nezabudne, ako si na druhý deň šla žalúdok vyvracať z ananásovej vodky. A on sa jej ani neozval. Nedal jej ani šancu vyčistiť mu na oplátku ten jeho luxusný žalúdok.
Podrážkami plátených tenisiek sa odlepila od chodníka a rozkráčala sa svojou cestou. Vedela, že pomalým trýznením motora tak smrteľne rozvláčnym tempom sa pomaličky posúva pozdĺž krajnice zarovno s ňou, no kto sa mu prosil?
"Hádaš, že nastúpim do toho tvojho nechutne predraženého auta?" zašomrala úsečne, stále bez toho, aby sa na neho pozrela. Pevnejšie si uchopila skateboard. Jamie sa pobavene zasmial.
"Aly."
"Ani náhodou!" vyštekla a rozohnala sa rukami. Už teraz bola červená.
"Zveziem ťa, polez," pokrútil hlavou a odopol si pás, aby sa načiahol a pootvoril jej dvere na strane spolujazdca. Čelo sa mu zase utápalo pod šiltom šiltovky.
"Nemám to ďaleko."
"Ale na tom prechode vystojíš aj dieru," pokývol pohľadom smerom k mase ľudí, ktorá sa zbierala na križovatke pri semaforoch a ona nešťastne zavrávorala. "Tak už polez."
Zlostne si niečo nezrozumiteľné zašomrala popod nos a rýchlo naskočila. Skateboard hodila na zadné sedačky a pribuchla za sebou dvere. Vykašľala sa na celý bezpečnostný pás. Ako sa mala v takom aute, ktoré malo pod kapotou pomaly viac koní než všetky autá na ich ulici, cítiť bezpečne? Irónia.
"Ahoj," usmial sa na ňu žiarivo.
Rád ju videl. Teda, nemohol si pomôcť, neskutočne šalel vidieť ju znovu. Aké sklamanie ho ale čakalo, keď pred chvíľkou vošiel do ich krámu a po Alyii nebolo ani stopy. Stále tam ale cítil jej prítomnosť, takže sklamane za sebou hneď na prahu vchodových dverí aj dvere zatresol s tým, že sa určite s ňou minul.
Kútikom oka sledoval, ako spupne si ruky prekrížila na prsiach a skalopevne hľadí von čelným sklom. Pousmial sa. To dievča bolo nezmar.
"Kam máš namierené?"
"Knižnica," zaškrípala zubami. Jamie našpúlil perami. Asi moc na ňu nezapôsobí, no nemal absolútnu šajnu, kde v pekle mala sídlo dallaská knižnica. Premýšľal, ako jej to opatrne naznačiť.
"Teraz, eh, doprava?" zastal na križovatke. Zhrozene na neho pozrela.
"Ako ma chceš niekam zviezť, keď ani nevieš kam?!"
"Nie som odtiaľto," rozhodil rukami nevinne.
"Hovoríš to, ako keby si bol v Dallase prvý krát," vôbec mu nepomáhala.
"Kľudne si radšej pozriem do mapy," pustil jednu ruku z volantu, že sa načiahne po nákres mesta vo dverách, keďže mali práve červenú.
"Dobre, dobre, hlavne šoféruj," odvetila, keď už naskakovala pomaly zelená. Posledné, čo by jej chýbalo, by bolo s ním trčať v nehode. Asi by jej to len ťažko prešlo. "Rovno."
"Uh," zasekol sa mu hlas v hrdle, keď sa len tak stihol prešmyknúť do vedľajšieho pruhu na poslednú chvíľu. Začínala pochybovať o jeho šoférskych schopnostiach ešte skôr, ako im začala veriť.
"Šoféruješ hrozne, Benn," neváhala ho sprdnúť.
Zvyšok cesty spolu neprehodili už ani slovko. Na skoro každom druhom návese pri ceste boli tabule udávajúce smer ku knižnici, takže sa Alya šikovne mohla vyhnúť navigovaniu. Nemienila dať na sebe znať, ako sa jej v skutočnosti uľavilo, že trafili tak či tak. Mesto síce poznala ako svoju dlaň, ale len pešky. To, že by Jamieho zle navigovala a on by ju prekukol, určite by sa v tom vyžíval, by nezniesla.
"Trafil som?" vyhodil Jamie smerovku k najbližším parkovacím boxom pred budovou. Alya túžobne prešla pohľadom po fasáde budovy.
Pritakajúc prikývla. "Vidíš, Jamie? Toto je knižnica. Sem si ľudia väčšinou chodievajú požičiavať knihy alebo jednoducho zmysluplnejšie tráviť čas ako špehovaním ostatných," odsekla posledné slová vety a načiahla sa po kľučke na dverách. "Tiež by si to mal občas skúsiť." Hej, aj tomuto Alya Kingswordová hovorila jednou z možností ako poďakovať a rozlúčiť sa.
Keď kráčala ku vchodu, pričom jej zrazu prišiel neskutočne ďaleko, ako keby sa zakaždým len a len vzďaľoval, mala viac než naponáhlo. A neotočila sa ani raz.
Až teraz si všimla, ako sa jej neskutočne celú cestu potili ruky. Zlostne zaťala päste a pokrútila hlavou vytriasajúc z mysle myšlienky o danom fliačiku medzi populáciou. No márne. Myseľ jej znovu pripomínala ten úžasný pocit hraničný s extázou, keď sa ich telá o seba nepatrne otierali počas tanca a jej všetci svätí už liezli od dávky ananásovej vodky po strope. Veľmi dobre si pamätala, ako povoľne zamrnčala, keď jej Jamie krúžil jemne po obrysoch lícnej kosti a chrbtom palca sa zbavil spadnutej mihalnice. Teraz stála na prahu lietajúcich dverí do budovy a gánila na hmotný prelud jej myšlienok.
"Dnu so mnou teda nejdeš," odvrkla. Momentálne bola jej rovnováha hormónov v péčku, čo by bolo veľmi nebezpečné v jeho ďalej trvajúcej blízkosti. Potrebovala, aby si zobral všetky tie jej úchylné myšlienky bijúce sa so zášťou, ktorú k nemu, ani nevedela prečo, pociťovala a odkotúľal sa naspäť do tej svojej kreditnej karty na kolesách.
"Teda idem," držal jej džentlmensky pri vstupe dvere aj naďalej. Nenechá ju len tak odísť. Alya nebola jediná, ktorá potrebovala vedieť odpovede na svoje otázky. Vlastne, Jamie ich mal omnoho viac. A v ten večer. V ten ich večer mu dala zatiaľ odpoveď snáď len na tú jedinú, no pritom najdôležitejšiu a to tým, že prázdne lôžko na druhé ráno po jeho boku nebol len prelud jeho fantázie, ale realita.
"Kurva," zafrflala zúfalo. "Prečo nejdeš loviť niekoho iného? Prečo ja? Medzi regálmi ti ho aj tak nevyfajčím."
"Odporučila si mi predsa občas lepšie využiť svoj voľný čas," zatváril sa nevinne a nad jej poznámkou sa v duchu zasmial. "A ty si ten najlepšie sa orientujúci človek v beletrií, akého poznám. Napadlo ma skĺbiť jednoducho príjemné s užitočným," mykol plecami.
"Dúfam, že si tým príjemným," naznačila vo vzduchu úvodzovky. "Nemyslel mňa." Jamieho mlčanie ale hovorilo za všetko. Nešťastne si stiahla ruksak z pliec. "Prečo sa rovno nepriznáš, že v tvojom okolí nie je nikto, kto by sa tu vedel orientovať."
"Vďaka za sprevádzanie." A vošiel dnu.
"Blbeček," zaškrípala zubami a musela vážne pobehnúť, lebo sa Jamie vybral absolútne zlým smerom a jej bolo od prvého momentu jasné, že jej bude mať čo vysvetľovať, aby aspoň trochu chápala nevzťah on a knižnica...

"Koľko času tu asi tak tráviš?" vypytoval sa jej, keď kráčali hlavnou uličkou pomedzi oddelenia beletrie na prízemí najväčšej knižnici v meste a Alya si už pomaly začínala zvykať na jeho prítomnosť. To bolo na tom všetkom to najhoršie.
"Tak približne každé tri týždne si jednoducho zdrhnem ako dnes skôr zo šichty a pobudnem tu."
Neveriacky sa kyslo zatváril, až sa skoro prestal sústrediť na knihy, ktoré držal poľahky v dlani. Ich pokojná chôdza jej dovolila pri všimnutí si Jamieho reakcie poľahky zastať.
"Hádam si si nemyslel, že tu nocujem ako dáka šprtka," usmiala sa potmehúdsky a musel priznať, stálo to dnes zato počkať si na prvý Alyin úsmev. Kútiky úst sa mu automaticky zdvihli tiež a nepatrne sa pred ňou začal cítiť nesvoj, keď si uvedomil, ako je úplne vedľa. Chvíľku sa na seba ospravedlňujúco usmievali, jeden cítiac sa trápnejšie pred tým druhým ako druhý pred prvým.
"Očividne Dallas nie je jediná vec, ktorú nepoznám," odvetil nakoniec ospravedlňujúco ako prvý. Alya si vzdychla a svižne pokračovala radšej ďalej. Bezmocne na ňu hľadel. Flirt a ona nič?
"Tak už sebou konečne pohneš?" zavolala na neho spoza rohu uličky, do ktorej zahla. Lišiacky úsmev nie a nie zmiznúť jej z tváre. Musel ale priznať, že už vedel, prečo do knižníc nikdy nechodí. Teda aspoň nie do tých verejných. Bolo to tu väčší labyrint ako útroby zimáku.
Mlčky k nej zboku podišiel a bez opýtania jej podal útlu knižku, za ktorou sa tak neúprosne načahovala, no aj vyhupnutá na špičkách, k dosiahnutí poličky jej predsa len stále nejaký ten centimetrík chýbal. Pre Jamieho, s jeho skoro sto deväťdesiatimi centimetrami, to ale nebol žiadny problém. Knihu jej vložil do dlaní a nedbalo sa oprel bokom o regál. Ani nedúfal, že by ho poprosila o pomoc. Radšej by sa očividne trápila, akoby mala prestať byť tak neskutočne príťažlivo protivná. Jej správanie mu lichotilo. To bola ale jedna z otázok, ktorej odpoveď chcel zistiť čo najskôr. Je egocentrickým živlom na celé svoje okolie alebo iba na tých vyvolených?
"Vďaka," skenovala titulku knihy s pohľadom sklopeným preč od neho. Vlastne to touto knihou bolo všetko, prečo sem dnes pôvodne prišla. Teraz ale jej srdce kričalo, aby šla hoci do oddelenia kvantovej fyziky, len aby nemusela ísť ešte domov. "Už pôjdem."
"To bolo rýchle," zvraštil obočie, keď sa pomaly vracali naspäť k pultom, no Alya ešte stále krúžila pohľadom po policiach s knihami všade vôkol nich. Rozkošne si pritom hrýzla peru.
"Hmm," zamrmlala. Úplne zabúdala, že tu aj pri nej je, až kým neucítila dotyk jeho dlane na krížoch, keď ju popohnal, že už sú na rade a ona stále zasnene hľadela bohviekam.
"Počkáš ma tu?" obrátila sa, ubezpečujúc, že tam ešte stále stojí, za diskrétnou zónou, hoci v jeho prípade len ťažko dáka platila. Jeho tiché prikývnutie jej dodalo odvahu upriamiť svoju pozornosť na knihovníčku a počkať, kým bude môcť odísť s výpožičkou.
"Ešte mi to tu podpíšte," podala jej potvrdenie o zozname kníh, ktoré si požičala a nasúkala si ich starostlivo naspäť do ruksaku. S nádejou sa konečne od nej odvrátila, zašomrala pozdrav a po chvíli sa už našla po Jamieho boku, ako spolu kráčajú východom z inštitúcie medzi dav študentov a starších pánov s klobúčikmi na hlavách, ktorí vždy obsadia lavičky pri jazere vedľa knižnice.
Prešla okolo prvej skupinky chalanov približne v jej veku, ako sa rozprávajú o minulej NBA noci a tak ako to vedia chlapi, jednoducho na krátky moment na ňu zazerali, no potom sa odvrátili, keď si ich všimla. Keď ale míňali snáď tretiu skupinku mladých študentiek Texaskej univerzity, čo usúdila podľa ich mikín, čo mali na sebe, a ako bezbožne na ňu zazerajú, čoby len na ňu, ale aj na Jamieho, začala sa cítiť nesvoja viac než kedykoľvek predtým.
Zakaždým to bolo to isté. Najprv sa ľudia zahľadeli Jamiemu do očí, ako keby ho spoznali z reklamy na zubnú pastu a potom s opovrhnutím pozreli na ňu. Alebo to bola závisť? Nechápala. Nenápadne sa obšmietala, či od obeda nemá niekde špinavý fľak na mikine, jednoducho nájsť čokoľvek, prečo by ľudia mali dôvod na ňu zízať. Podozrivo šepkať. Možno to ale vôbec nebolo o nej...
Čas vytiahnuť karty na stôl, pomyslela si a zamierila k najbližšej možnej lavičke pri jazere, ktorá bola stále neobsadená hádam len kvôli tomu, že sa ňou nemíňal tieň budovy. Alya ale nedbala a na žmúrenie do slnka bola zvyknutá.
Vzala si od Jamieho fľašku koly, ktorou ju ponúkol a chvíľku sa mlčky dívala na paradox snahy architektov areálu knižnice navodiť nejakým prihlúplym jazerom uprostred džungle mrakodrapov snáď dáku prírodnú idylku. Prevrátila očami a odpila si sladeného nápoja.
"Nad čím premýšľaš?"
Zvrtla sa na zadku a poľahky sa usadila do tureckého sedu, spustila uvoľnene plecia a hľadela na Jamieho profil tváre, ako nehybne sedel na lavičke, až kým sa na ňu nezadíval. Ten pohľad by si vedela snáď užívať navždy. Uvedomovala si totiž, že len málokto vedel na ňu hľadieť tak intenzívne a podmanivo ako on. Zaujímalo by ju, či to vôbec vnímal. Skôr nie ako áno, chlapi viac veci okolo seba nevnímajú ako pravý opak...
"Kto si Jamie Benn?" pokrútila hlavou a povzbudzujúc samu seba si znovu odpila. Sacharidy jej pomáhali. "Mám na mysli, mám pocit, že keď som s tebou, zazerajú snáď na mňa aj z neba a ja chcem vedieť, čo je to, čo mi očividne stále uniká. Na jednej strane ma permanentne balíš, no na tej druhej o tebe nič neviem. Viem len tvoje meno a že mľandravo šoféruješ. To nie je bohvieaké skóre."
"Si taká ctižiadostivá zvyčajne?" pousmial sa.
"Som egocentrická zmija, Jamie," odvetila smrteľne vážne. Nepotrebovala, aby bol z nej na šrot, aké sú veci úžasné a raz spolu budú brázdiť ružové dúhy na jednorožcoch. Chcela pravdu.
"A ja hokejista." K pridaní diagnózy jeho povahy nebolo treba nič viac dodávať. Všetky okolnosti jeho bytia sa zlievali pod tým pomenovaním do jedného. Hokejista, to hovorilo za všetko. Alya sa len úlisne pousmiala.
"V tom prípade si myslím, že si budeme rozumieť!" odvetila nadšene, samozrejme falošne, a úsmev sa jej zakrátko stratil z pier. Vystriedal ho zadumaný výraz.
"Takže ty hrávaš hokej?"
"Jup," pohrával sa s vrchnákom fľašky nezaujato.
"Ľadový, však? Si predsa, uh, z Kanady."
"Jup."
"Ach," vydýchla. "Zasľúbený sever, čo?" Jeho jemne zachechtanie ju len viacej posmelilo. "A kedy si mi to plánoval akože povedať?"
"Uuuh," zatiahol zamyslene, no prerušil ho Alyin pobavený úšklebok, ktorý sa jej sformoval na perách.
"Je to predsa tvoja vec," pokrútila chápavo hlavou, až ju nespoznával. Teda, vážne ju nepoznal, ale aj tak. Odkiaľ toľko rozvážnosti? "Tvoj život."
"Ver mi, že občas to nie je len môj život," zachechtal sa nad iróniou osudu. Alya sa snažila byť chápavá, predstaviť si, na čo asi tak naráža, ale... bolo jej to príliš vzdialené.
"Nie je to trochu divné?" odklonila sa k príjemnejším možnostiam tejto témy. "Dallas a hokej?"
"Ako kapitán tímu musím nesúhlasiť s tvojimi predsudkami, Kingswordová," prekrížil si ruky na prsiach ako naschvál. Ako keby naschvál mal nutkanie nechať vyniknúť okamih svojich napnutých vypracovaných pliec a ramien, ktorými sa každý zápas derie dopredu obrannými pásmami na čele ich Hviezd.
"Ohohou, už chápem tie pohľady v bare," zaškerila sa.
"Ako to myslíš?"
"Je to riadne sexi." Pozerala na neho pohľadom spod mihalníc a jemne si zakusla do pery. Áno, teraz chápala všetky krivé pohľady na jej maličkosť po Jamieho boku. Ten Jamie Benn, ktorého ale obdivovali ony, nebol ten istý Jamie, ktorého videla ona. "Dievčence milujú typy ako ty."
"Myslel som nato, keď som ťa pozýval na rande." Zlostne mu stiahla ako odplatu šilt do tváre a zachichotala sa.
"Prestaň," odvetila zháčene od skrývaných rozpakov.
"Chcel by som ťa pozvať aj na ďalšie ale," zasekol sa, aby sledoval, ako k nemu s nádejou zdvihla zrak. Zrazu bola krotká ako baránok. "Neviem, či by si mala záujem."
"Najprv mi povieš, že si hokejista a potom máš v gaťoch, či s tebou niekam pôjdem?" priložila si hrdlo fľašky k perám a neveriacky na neho hľadela kútikom oka. Jamie sa rozosmial.
"Dúfal som, že by sme mohli prežiť idylicky sladké zamilovávanie plné pozlátka a ilúzie, že všetko je dokonalé," odvetil prehnane afektovane, no uvoľnene ako nikdy predtým.
"Dnes som práve myslela nato, ako spolu budeme raz určite brázdiť ružové dúhy na jednorožcoch," prikývla mu a vymenili si pohľady. "Do mňa by si sa mohol ale len sťažka zaľúbiť. Nedovolila som ti to."
"A ja mám v zmluve zakotvené žiadne jazdenie na koňoch a podobné rizikové športy."
"Mám to brať teda tak, že sme sa práve dohodli?" nadvihla obočie a jej srdce kričalo obrovské áno. Jamie prikývol.
"Vymyslím niečo oslňujúco hokejistické."
"No možno by si mohol začať tým, že sa rozlúčime," zdvihla sa na nohy. "Musím totiž už ísť."
"To nie," preskočil mu hlas.
"Ale áno," začervenala sa nad jeho spontánnym protestom. Prekvapilo ju, ako jej myseľ bola neustále schopná produkovať nové a nové nadávky nad Jamieho prítomnosťou v jej živote a ona cítila, že keď sa nevyparil doteraz, na jednorožcovi alebo bez, topí sa neodvolateľne v sračkách. Či sa jej to páčilo alebo nie, jednoducho ju priťahoval.
"Odveziem ťa."

"Oh nie," zastonala pre zmenu teraz ona a vyhodila si ruksak na chrbát. "To vážne nemusíš. Maj sa!" Naskočila na skateboard a ani mu nedala šancu zaprotestovať...
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Lucia ;) Lucia ;) | 29. března 2015 v 13:51 | Reagovat

Úplne top,top,top... Po prvé,chcem sa ti ospravedlniť že som sa pri poslednom článku neozvala. Po druhé...si ty vôbec človek? Pri mne by mohli stáť aj všetci svätí a nikdy by sa mi niečo takéto nepodarilo 👌
Oplatilo sa čakať. Som zvedavá čo Alya vyvedie v ďalšej časti. Zaujímalo by ma kedy sa na scénu dostane Mr. Seguin.
Teším sa na ďalší týždeň a posielan pusu xxxx

2 Baj. Baj. | Web | 29. března 2015 v 16:38 | Reagovat

[1]: ehm no... I guess... Mám dve ruky, dve nohy aj hlavu, hoci ju moc nepoužívam. :D vážne sa ti to páčilo? lebo ked som to sem pridávala a spatne si to čítala, prišlo mi to trochu chabé... AJ JA SA UZ TERAZ TESIMMM <3

3 I.Blake I.Blake | Web | 30. března 2015 v 0:04 | Reagovat

Eh, dievčence, na môjho drahého Bastarda v prevedení mladého pána Seguina, si ešte počkáte :P

4 Baj. Baj. | Web | 30. března 2015 v 17:09 | Reagovat

[3]: čo sme si povedali o žalovaní spoilerov!!! :D

5 Dianicita Dianicita | 30. března 2015 v 17:40 | Reagovat

Lucka sa iba tvári že ju to zaujíma, to zisťuje info pre mňa o Tylerovi😂
Ja len že sa teším hrozne na ďalšiu nedeľu a ďalšich xxx nediel!^^ [to som asi už písala minule, možno o.O ]
A tým chcem povedať že toto bola zas skvelá časť, milujem mladšieho Benna ešte viac ako predtým a áno, teším sa keď sa tu objaví aj Seguin :DDDD
Vidíme sa ❤❤❤❤❤❤

6 lenlili lenlili | 31. března 2015 v 10:36 | Reagovat

To ako vážne??? ako môže niekto tak super písať.....konečne som mala čas si prečítať časť....bože to auto...ja zemreeem...ona ho riadne dojebáva hláškami....to sa mi na tomto príbehu páči...že je iný a nie ako tá drtiva väčšina kde sa na seba pozrú a je to láska na celý život. V každej časti prekvapíš niečim novým...či už miestom kde sa stretnú alebo ich konverzáciu...no prosteto je super

7 Baj. Baj. | Web | 31. března 2015 v 15:13 | Reagovat

[5]: aj ja sa na vás opäť v nedeľu teším! ^.^ Nedele sú jednoducho naše, ahaha! A Imma glad, že sa slut tak sľubne uchytila a že sa vám páči! hádam vám to vydrží čo najdlhšie, ahah. posielam pusku :*

[6]: lenlili moja! <3 bez teba by to už ani nebolo ono! som rada, že sa vám to páči, lebo... ja osobne, keď som si to spätne čítala pred uverejnením, lebo som si musela poopravovať moje obľúbené čiarky, tak mi to prišlo strašne trápne a tuctové a proste KRISTE! hádam to teda nie je až také hrozné, ďakujem moc moc. a som rada, že kúzlo mojej prekvapenia stále schopnsoti ešte nevyprchalo a furt je čím prekvapovať mojich nič netušiacich čitateľov. xxx paaac

8 Zuzka🍍 Zuzka🍍 | 31. března 2015 v 21:26 | Reagovat

ahoj kráska!
táto časť ma zachránila pred nudnou hodinou chémie, mi padla tak vhod ako nikdy😄 celých 45 min. som analyzovala túto časť odpredu dozadu, a prečítala som ju asi x krát
a stále ma rovnako bavila pretože geez tvoj talent rob stým niečo! lebo perfection❤
zatiaľ sa mi ích vzťah páči lebo ona sa mu okolo nôh vôbec nehádže (ako by som urobila ja 😎) ale stým že ho nepoznala to vysvetľuje aj keď je to tak trocha sci-fi😄
už sa teším na ďalšiu časť ako sa ta bude vyvíjať aj keď viem že to jednoduché nebude lebo to píšeš ty 😝
s láskou zuzičenka 😌

9 Baj. Baj. | Web | 31. března 2015 v 22:06 | Reagovat

[8]: hola wapaaa!
ver mi, že v živote alye kingswordovej nie je nič sci-fi nakoniec aahahah! posielam pusku! neviem moc čím ťa nudiť, tak hádam budem dnes stručná. papa :*

10 Domi Domi | 7. dubna 2015 v 22:24 | Reagovat

Ahoj, Bajuška.
Pôvodne mal tento komentár pribudnúť už včera, ale tak vieš ako to je. Niečo plánuješ a nakoniec je z toho hovno.
Anyway, už som tu! Pripravená plne sa tomu oddať :D Vec číslo jedna, prečo pre Boha jazdí na skate? To je tá najmenej sexy vec (podľa mňa), ktorú môže dievča robiť! Ja viem, že ona je super silní individualista, ktorému je úplne jedno čo si kto myslí, ale aj tak! Nemohla mať radšej nejaký chutný starý retro bicyklík? No nemohla, ja viem. To by potom nebola ona. (ako krásne som si odpovedala)
Vec číslo dva, len tak z čistej zvedavosti: Po akú knihu si to šla do knižnice? (Predpokladám, že na túto moju otázku nemám odpoveď, pretože si to len napísala a nepremýšľala pri písaní nad mojími stupidnými otázkami, ale mne to nedalo - musela som to spýtať).
Vec číslo tri, ktorá ma trápi asi najviac: Prečo sa jej neozval? Po tom, ako vehementne vyhlasoval, že má záujem a že je sexy, a po tom ako dlho  vtedy na ňu čakal som si myslela, že sa bude snažiť trošku viacej. Nemusí ju samozrejme zaplavovať esemeskami každú pol hodinu, ale bolo by to fajn, keby jej povedal alebo napísal aspoň niečo. Ja viem, že je to súčasť tvojej  hry, Bajuška, ale nabudúce ocením trochu snahy :D
Som maximálne spokojná, že konečne vieme aj oficiálne, čím sa Jamie živí.
Aj keď, nie som si istá či je egocentrická zmija povolanie :D No nevadí, príbeh ukáže.
Ďalšia moja bezvýznamná poznámka/pripomienka: Predpokladám, že Jamieho auto je celkom drahý špás. A také super moderné a drahé autá majú takú... vec :D Alebo vlastnosť, že keď si nepripneš pás alebo máš zle zavreté dvere, pípa celé auto. Prečo sa to nedialo počas ich cesty a ak sa to dialo, prečo to nikto nekomentoval? :D Ospravedlňujem sa, mala som svoju Monk chvíľu :)
Takže Bajuška, zhrniem to. Som spokojná s tým ako sa to vyvíja! Len tak ďalej!
love you

11 Baj. Baj. | Web | 14. dubna 2015 v 18:24 | Reagovat

[10]: Domi, ty by si si mohla založiť agentúru na recenzie! yay bože, to je doko! <3
Boh chcel, aby Alya Kingswordová bola absolútny buran bez poriadnej roboty a bez vysokoškolského titulu, to je moja odpoveď. a na tú otázku si si aj tým individualistom odpovedala. :D taký moderný hamlet je to aahahah! vieš si predstaviť hamleta na retro bicyklíku? ja nie. plus, s bicyklom sa tak rýchlo nenaskakuje do kreditky na kolesách :p plus odpoveď na tvoju otázočku o knižke sa skrýva na začiatku kapitoly: "Ruksak prehodený na chrbte jej ťažilo zopár kníh, ktoré počas jej ničnerobenia v kráme už stihli padnúť za obeť a ona mala chuť si prečítať niečo úplne iné. Nekonvenčné. Slobody mysle. Jednoducho sa pohrúžiť do písmeniek kníh a začať snívať. Bola preto na sto percent presvedčená, že Kerouac a jeho Na ceste je pre ňu to pravé a síce kvôli tomu mier hlásať nezačne, už ju nebavilo čítať klasikov." hej, myslím rovnako ako ty na všetko O:)
neozval sa, lebo trip. myslím, že je to tam tiež niekde šalamúnsky metaforicky vyššie napísané. preto sa tak dnes do toho krámu hecoval, lebo boli konečne späť v meste. vieš, ako to na tripoch chodí... plus, nemyslíš, že ak by nenechal trochu nechtiac na vážkach, nebola by nútená ostať zahnaná do kúta a v skutočnosti si uvedomiť... veci? žeby inak mohla ostať zaslepenou svojou nepraktickou povahou?
no samozrejme, že je to povolanie!:D alya to má v náplni práci očividne:DD
myslím, že každá vecička sa dá na aute vypnúť, niektoré autá až tak strašne nepípajú, čo som ja zažila.
ily tooo

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama