Fifteen minutes 2/3

10. května 2013 v 18:18 | Lacey.
Title: Fifteen minutes
By: Lacey
Par: 2/3


Lena:
Vyzeral chutne. Ryšavé vlásky mu padali do očí a neustále som mala chuť ho objať. Mohol za to ten detskú úsmev a charizma, čo z neho vyžarovala.
"Neboj, neublížim ti," povedal, len čo som si obliekla bundu, ako odozvu na moju predchádzajúcu poznámku.
Spoločne sme vykročili von z baru, kde nás čakalo nepríjemné prekvapenie. Pršalo... a naozaj veľmi.
"Do riti..." šepol ten muž vedľa mňa a ja som si uvedomila, že sme sa nestihli predstaviť.
"Ako sa vlastne voláš?" spýtala som sa ho a on na mňa nechápavo pozrel.
"Jasné... prepáč, som Ed," podal mi ruku a ja som so ňou so smiechom potriasla.
"Som Lena... a myslím, že mám dáždnik," usmiala som sa a vytiahla ho z kabelky.
"Ženské kabelky. Vždy to pre mňa bola záhada, ako sa vám to tam všetko pomestí," zasmial sa a ja som prevrátila oči.
"Ja zase nechápem, ako dokážete hodiny presedieť pri televízií s pivom v ruke a nemať preležaniny," povedala som ironicky a on sa rozosmial.
"Ale no táák..."
"Žiadne to táák... a len tak mimochodom, stále zvažujem možnosť, že ma chceš znásilniť a v kabelke mám zbraň," povedala som povýšenecky a potom som sa pousmiala.
"Takže, prečo ťa tam kamarátka dotiahla? Nemáš dostatok ponúk?" spýtal sa a ja som mykla plecami.
"Som prieberčivá, no viem si to priznať," vysvetlila som a on pomaly prikývol.
"A v čom napríklad?"
"Chcem niekoho, kto do toho neskočí po hlave, nie som práve najimpulzívnejší človek, no zároveň by som potrebovala niekoho, kto to so mnou bude myslieť vážne..." mykla som plecami a sledovala jeho nechápavý výraz. Aj ja som z toho bola často zmätená a nedávalo to zmysel, ale keď niekoho takého nájdem, budem to vedieť.
"Začína byť zima," šepla som a on si okamžite vyzliekol bundu.
"Nie... to som nemyslela," povedala som a on sa pousmial.
"Ale ja som to myslel! No tak, obleč si ju, aspoň budeš mať dôvod ešte ma vidieť a vrátiť mi ju," zasmial sa a ja som si ju nakoniec obliekla. Vôňa jeho kolínskej bola zrazu všade okolo mňa a ja som sa podvedome usmiala.
"Ďakujem," povedala som. Som predsa vychovaná a odbočila do ulice, na ktorej bol môj byt.
"Tu bývam," povedala som a on sa smutne obzrel.
"A nechceš ešte niečo podniknúť?" spýtal sa a ja som pokrútila hlavou.
"Nehnevaj sa, ale... som unavená," povedala som a on mykol plecami ´.
"Bude to pol hodina. To, čo chcem je len o ulicu ďalej... Prosím!" zaprosil, keď som vyšla prvý schod ku vchodovým dverám.
"Pol hodina?" overila som si a on s vážnou tvárou prikývol.
"Dobre, je desať dvadsať tri. Máš čas do päťdesiat tri, potom sa vraciam domov," povedala som nekompromisne a on sa usmial. Úprimne a priateľsky. Bol tak milý a príťažlivý. Ach.
Kráčali sme vedľa seba a krčili sa pod mojím dáždnikom. Jednu ruku prehodil cez moje plece, no prikladala som to len tomu, že sa nám tak pod dáždnikom krčí lepšie, až sme zastavili pri malom vozíčku na ktorom bol prichytený dáždnik pod ktorým sa krčil malý, postarší muž.
Prekvapene som sa pozrela na Eda.
"Hotdogy?" spýtala som sa a on hrdo prikývol.
"Najlepšie v Londýne!" povedal a hrdinsky vypäl hruď! Len som pokrútila hlavou no nechala som ho, aby mi jeden kúpil.
"Horčiča, alebo kečup?" spýtal sa ma predavač a Ed sa na mňa usmial.
"Kečup!"
"Dobre, dobre..." povedal ten pán a pol mi môj hotdog. Následne podal ešte jeden pre Eda, ktorý mi zaplatil, zase ma chytil a pomaly sme vykročili.
"Tak čo, chutí?" spýtal sa a ja som musela prikývnuť.
"Musím povedať, že toto je veľmi originálny spôsob, kam pozvať dievča na večeru," uškrnula som sa a dojedla svoj hotdog. Ed už ho mal zjedený dávno a my sme zase zastavili pred mojou bytovkou.
"To je môj baliaci trik..." vydýchol a priblížil sa.
Bože! Bože! Bože! Vážne to chce spraviť...? Nie!
Lenže on to naozaj spravil! Pritisol svoje pery na moje, len na krátky okamih skôr, ako som ho od seba odtisla.
"O čo ti ide? Poznáme sa asi dve hodiny," povedala som nepríjemne a sledovala, ako prekvapene cúvol.
"Ja som myslel že... No.."
"Ty si myslel, ale očividne si to nepremyslel celé," povedala som odmerane a sledovala, ako jeho výraz stvrdol.
"Vieš, možno by si mala začať konať impulzívne! Nie všetko v tvojom život bude perfektne nalinkované," zavrčal a odkráčal. Nechal ma tam stáť a ja som len sledovala jeho miznúci chrbát.
"Prekliaty chlapi! Nepotrebujem ich! Nech žijú feministky!" šepkala som si skôr pre seba cestou po schodoch do svojho bytu.
Na jednu stranu ma príšerne priťahoval. Bol taký... rozkošný. Jeho ryšavé vlásky, chlapčenský úsmev, hravé oči.
Nie! Ja si nájdem chlapa, ktorý bude ten správny životný partner. Čo o tom... Edovi vlastne viem? Len to, že rád bozkáva cudzie ženy na ulici.
S pocitom zadosťučinenia som si napustila vaňu a spokojne som sa do nej ponorila.
Dnes sa mi po prvý krát podarilo oklamať Carrie a jej "baliace praktiky"!


 

16 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Lenik Lenik | Web | 10. května 2013 v 18:26 | Reagovat

už druhý infarkt v priebehu dvoch dňoch.... :D :D  
"Nech žijú feministky!" :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDd ty si poklad Lacey, :DDDDDDDD
Rýchlo ďalšiu časťťťťťťťťťťťť :D :D :D :D

2 ♥Lara ♥Lara | Web | 10. května 2013 v 21:39 | Reagovat

To s tou kabelkou mě dostalo, je to naprosto pravdivé a znám to od sebe :D Vejde se mi tam všechno a pokaždé tam najdu cokoliv potřebuju, alespoň většinou :D
Jinak úžasně napsané, šup sem dej poslední díl :)
PS: Poslala jsem vám žádost o spřátelení :)

3 Mirka Mirka | 11. května 2013 v 18:38 | Reagovat

našla som to len teraz no jak sa poznám určite si to prečítam ešte 300x :D Ďakujem , vďaka tebe už nebudem len tak nudne blúdiť po internete ale budem robiť aj dačo užitostné (čítať o EDOVI) :)

4 christie christie | 13. května 2013 v 16:35 | Reagovat

ach uzasne to je..nikdy som nic necitala s mojim oblubencom edom :D zboznujem ta ze si take nieco konecne s edom napisala ..prosim prosim daj dalsiu...:)

5 Anička Anička | 16. května 2013 v 18:49 | Reagovat

AWESOME!!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama